Krv a viera, 5. kapitola

6. října 2012 v 23:25 | Erik1131 |  Krv a viera
Čas sa spomalil a boh kráčal smerom k Ontorovi. Kotin sa k nemu snažil dostať skôr, ale zrejme mal problémy s chôdzou.
Boh mal oblečenú červenú látku, zakrývajúcu tvár a telo. Pod ňou zbadal ľudské krivky. Malomocný boh je... žena!
Nechápal prečo ho volajú boh, keď je to bohyňa. Len ďalšia lož.
Bohyňa zodvihla ruku a čas sa opäť zrýchlil. Cítil, ako mu do tela prúdi energia. Pozrel sa na svoje zápästie a zistil, že namiesto pahýľu má zdravú ruku. Rana v boku sa zacelila. Vdychoval čerstvý vzduch a vnímal ticho na ulici. Na chvíľu aj zabudol, čo sa deje. Náhle sa cítil silný.

Postavil sa a prezeral si bohyňu. Jej rysy sa zmenili. Zrazu pred ním stál zahalený muž.Čo to-
"Ontor," oslovil ho boh, hrubým hlasom.
Neschopný slova pátral pohľadom po strýkovi.
"Ontor," začal znova boh, "môj prvý dar na tomto svete, ktorý som niekomu venoval."
"A čo môj otec?" vykoktal otázku.
Boh si sňal látku z hlavy a Ontor rozoznal otcove rysy. "Je pravda, že sa živím dušami mojich uctievačov, dušu tvojho otca som pohltil pri páde-"
Po tvári Ontorovi stekali slzy. "Nemôžeš ho oživiť?"
Boh sa vôbec nepohol, akoby sa mu aj vietor vyhýbal. "Je mi to ľúto-"
"Klameš!"
Nastalo ticho a uvedomil si, s kým sa to rozpráva. Boh si zakryl tvár a zvučným hlasom povedal: "Môžeš zobrať matku so sestrou a odísť."
Ontor by ho najradšej prebodol dýkou. "A čo bude s mojím strýkom?"
Boh zamával rukou a scéna na ulici zmizla.
V miestnosti sa ozývalo pomalé chrápanie. Na posteliach ležali jeho strýko, matka a sestra. Spadol mu kameň zo srdca.
Posadil sa na kraj postele, kde spala sestra, premýšľajúc, či to všetko nebol iba sen.
Otec. Je mŕtvy. Vedel, že by sa mal cítiť horšie, že by ho mal oplakávať. Rozplakal sa.
Matka sa začala prebúdzať. Všimol si, že vyzerá oddýchnuto. "Chlapče, ty si už hore? Prečo plačeš?"
Neodpovedal. Saya sa posadila a zadívala sa na chrápajúceho strýka. "Už sa vrátili? Prečo si ma nezobudil?"
Pristúpila k nemu a položila mu ruku na rameno. "Čo sa deje?"
Nič, iba som mal zlý sen,chcel povedať, ale vedel, že to nie je pravda. Už sa začala prebúdzať aj Adash a strýko.
Iba zlý sen...

Boh stál na ulici zaliatej krvou a prezeral si obrovský chrám uprostred. Dvere boli dokorán otvorené.
Toľko bolesti napáchali v mojom mene. Toľko nevinných ľudí...ale on to všetko napraví. Smrť stoviek ľudí nie je nič oproti smrti boha. On to dobre vedel.
Kedysi dávno stála na tomto mieste osada. Presne tam, kde teraz stojí chrám, bola načrtnutá obradná čiara. Všetky veci vyzerali tak jednoducho. Kedysi dávno...
Kráčal smerom k dverám, nevšímajúc si krvavej stopy, ktorú mal priamo pod sebou.
Pred stotisíc rokmi vznikol v tejto osade prvý boh a poloboh. Lenže boh bez vyznávačov je mŕtvy boh. A tak sa stalo, že umrel. Jeho krv otrávila celé rieky a moria. Vznikli ďalšie stovky bohov, aby mohli očistiť špinu, ktorú po sebe zanechal.
Prežili ich desiatky. Ľudia prekrucovali pravdu a bohovia mizli. Nakoniec neostal žiaden boh, ktorého by mohli uctievať.
Ale čo by to bol za život bez viery? Ľudia si vymysleli vlastných bohov.
Dorazil ku dverám a vošiel do chrámu. Lavice ležali poprehadzované. Pri oltáre vzdychal muž, stočený do klbka. Veriaci, ktorý ma priviedol k životu.
Pristúpil k nemu. Zistil, že muž ma rozmliaždenú čeľusť. Mávnutím ruky ho vyliečil.
Kňaz sa pomaly postavil a neveriaco naňho hľadel. Potom pred ním padol na kolena.
Pravá viera veriacich je v ich strachu.To boli bohove posledné slová pred stotisíc rokmi. Zaujímalo by ma, či to platí aj dnes.
"Prečo?" opýtal sa boh starého muža.
Otázka ho zrejme prekvapila. "Ja, ja," začal koktať, "som našiel pod zemou vašu krv."
Zaujímavé."Ako si vedel, že to je práve moja krv?"
"Povedal to ten predavač-"
"Dosť!"
Boh sa iba potreboval presvedčiť.Takže prvý poloboh tu bol tiež.Ale jeho prítomnosť necítil.Že by zomrel? Som si istý, že po páde ešte žil. Na tom nezáleží.
"Revor, vstaň," prikázal a muž vstal. "Od dnešného dňa mi budeš slúžiť, ako pokorný pomocník. Veľa rodín utrpelo pri tvojich činoch. Teraz sa musíš modliť o moje odpustenie. Zomrelo veľa otcov, manželiek, bratov a sestier... nevinných ľudí. Pôjdeš so mnou a zaznamenáš všetky činy, ktoré vykonám. Zastavím vojny a očistím tento svet od nespravodlivosti. Ľudia žili moc dlho v klamstve. Môžeš začať od rodiny, ktorá práve teraz vychádza bránou a mieri na sever. Manželka stratila svojho muža. Deti stratili otca. Brat prišiel o brata. Ukážeš im cestu na juh. Tú správnu cestu, ktorou sa musia vydať."
Mužova tvár sa rozjasnila a rýchlo vybehol von.
Tak pochabé.Pristúpil k oltáru. Stála tam socha, zobrazujúca jeho choré telo.Dôvod k tomu, aby som sa stal bohom.
Teraz už vedel, že na svete sú dve veci, ktoré nesmie boh nikdy stratiť, pretože inač by zomrel.Krv a viera.Dve veľmi dôležité veci pre jeho život. Dnes sa zrodil po druhý krát. K životu ho priviedla práve jeho krv, vyvolávajúca vieru. Ale nie skutočnú.A to musím napraviť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama